Všetko bolo presne ako sme chceli, nikoho nikde, len zablúdené tváre sem- tam, typické pre túto časť Nitry, vysvietený hrad, Lidl a my dvaja. V jednej ruke pivenko a pomaly sme sa sťažovali, jak je všetko drahé a jak to už neni ako volakedy, aj sme sa málo zasmiali, však to niektorí poznáte. Nechceli sme nikoho otravovať, proste sme si chceli užiť letný večer po svojom slušne a nie ako nejakí burani. A aj by to tak pekne dopadlo, až prišla veta: Zapálim a pójdeme! Súhlasne som prikývol, však už bolo aj tesne pred jedenástou a ráno o šiestej ma bude treba zas vykopať z postele.
Nuž ale kde sa vzali, tu sa vzali príslušníci mestskej polície. A poviem vám poriadne akční teda. Normálne nás išli obkľúčiť. Poznáte to, jeden „cuker a mad" a druhý „aktívny jak hnačka". Pristúpili, no boli sme bez šance uniknúť, ba čo i len na to pomyslieť. Dobrý večer páni, poznáte nariadenie mesta Nitra paragraf ten a ten o pití na verejných priestranstvách?, nelenil „aktívny". Bloková pokuta 30 eur. Skoro nám oči z jamiek vypadli. Ale fajn, nechcem znevažovať nikoho prácu a keď som porušil nejaké nariadenie, mal by som niesť za to následky, ja to beriem. Slušne som sa teda snažil príslušníkovi vysvetliť, že my sme sem naozaj neišli so zlým úmyslom. Že sa nám len žiadalo ísť trochu od ľudí a vypiť jedno pivko, ráno vstávame obaja do práce a nechceme robiť žiadne problémy, či by teda nemohol trošku prižmúriť oči. Po legitimovaní nám teda vysvetlil, že zákon platí pre každého a že on keď niečo podobné zistí, má to riešiť rázne, ale že bude taký láskavý a dá nám každému len po 10 euro. Nedalo mi to a skúsil som ho zlomiť, že veď to nariadenie vzniklo kvôli tomu, že sa v meste na lavičkách opíjala mládež, vykrikovala a robila bordel, že veď vidí, že my nič podobné nerobíme, tak či to nemôže zvážiť a riešiť nás napomenutím a my sa poberieme kade ľahšie. Na to sme dostali rázne nie s tým, že si vypýtal 10 eur od každého a keď nie, tak s ním pôjdeme na stanicu, spíšeme zápis a domov nám príde šek. Vzhľadom na fakt veľmi iniciatívneho príslušníka a pokročilú hodinu sme sa rozhodli pokutu zaplatiť s tým, že ale nemáme pri sebe dosť peňazí, treba nám do bankomatu vybrať. Šiel som teda ja. Bol som vytočený, ani nie tak kvôli tým peniazom, ale z povýšeneckého prístupu, a to sme sa snažili s ním jednať fakt slušne. Neskôr sa ešte vysvetľovali veci podstatne ráznejším tónom, ale to sa policajt len usmieval arogantne, čo by stálo už len za väčší problém a o ten sme už záujem fakt nemali. Vrcholom ale bolo, že dotyčný predstaviteľ zákona s chuťou dofajčil cigaretku, ktorou si krátil čakanie na vybrané peniaze a špak čo? Bác ho na zem. S otázkou, či to už je dobre? a zaželaním pekného večera sme sa s príslušníkmi rozlúčili a šli s tým, že to bolo celkom drahé jedno pivko, po svojom.
Samozrejme, porušili sme pravidlá, máme za to pykať. Už aj malé deti to vedia. Išlo ale o to, ako sa dotyčný príslušník správal. Vyslovene to z neho kričalo, že nám dá pocítiť svoju silu. Nuž dajte človeku moc a spoznáte jeho charakter. Snáď sme mu teda zvýšili ego a vylepšili spackaný deň, tak všetko zlé je na niečo dobré. O tom, že tam kde ich treba, ich nikdy nenájdete, ale slušných ľudí pokutovať budú, sa mi už veľmi nežiada. Možno iba toľko, že je to vždy na vašom uvážení, aký trest zvolíte za porušenie pravidiel, ak to má byť teda pokuta, tak fajn. Len správať a rozprávať sa s človekom by ste sa mali slušne. A ak chcete už kázať, tak na špaky si noste vrecko.
