Dnes sa život štartuje jak víno

Určite to všetci rovesníci poznáme... my s mamičkou v tvojom veku sme už mali dve deti, zariadený byt, auto a stavali sme chatu... poprípade: nelúbi sa ti? Zober si tie dve tričká, čo si si kúpil a nech sa páči, hore cesta - dole cesta. Ako ja mám rodičov top, len z hniezda by som vyletel „tristo", ako sa u nás hovorí. Možnosti? No možnosti mám. Napríklad platiť si garsónku, piť čistú vodu, jesť každý druhý deň teplé jedlo a prať by som aj tak asi chodil k maminke. Ešte by sme do toho mohli skočiť s frajerkou. To by nám vyšiel poriadny jednoizbák a to ostatné by zostalo asi rovnako. Obaja sme vysokoškolsky vzdelaní, čo nieje patent na rozum, ale sme. Prácu zatiaľ máme (vďaka Bohu za to), navyše robíme vcelku užitočné povolania podľa mňa, takže to by malo byť v poriadku. Len neviem, či je celkom v poriadku, že možnosti osamostatniť sa máme veľmi obmedzené či už spolu alebo osve. 
Ak mám teda za seba, tak si samozrejme môžem zobrať pôžičku na 30 rokov, ale veď ja 30 rokov ešte ani nežijem. Môžem si aj platiť podnájom, len dáko neviem presvedčiť sám seba, že to je dobrá investícia. Môžem zavolať aj môjmu OVB poradcovi... toto všetko môžem a môžem ešte oveľa viac. Len mi to s tým vzdelaným rozumčekom voláko nevychádza. Ako ja ten výsledok zas nepotrebujem hneď, zatiaľ by mi stačil len spôsob, ako sa k tomu želanému výsledku dopracovať sám za seba. Ibaže nech robím, čo robím, zatiaľ sa s tým trápim ako s deskriptívnou geometriou na stavebnej priemyslovke.
Každopádne nechcem lamentovať. To by som ten článok nedopísal. Len keď počujem, že v časoch minulých dostal zamestnanec zmluvu na 10 rokov, k tomu zamestnanecký bytík, výhodnú pôžičku na zariadenie toho bytíku atď... no tak to sa potom vykrikuje, že ja v tvojom veku a nelúbi sa ti?! To zase nemudrujem, len milí rodičia, niekedy citlivo možno s podobnými výrokmi. Netvrdím, že vy ste to mali „med lízať", len ani dnes to nie je oveľa jednoduchšie. Všetkého je dostatok aj možností je habadej, len cena je vysoká a to nehovorím len o peniazoch.
Na druhej strane samozrejme úplne neschopný ešte nie som a poriešiť to budem musieť. Asi mi ale nezostane nič iné, iba riešiť to štandardnými spôsobmi tejto doby. Za seba však môžem povedať, že niektoré štandardy by som bral aj z časov minulých. Už som to tvrdil, že mi je ťažko porovnávať, keď som ich poriadne ani nežil a asi by som ich ani žiť nechcel. Nebolo tam mnoho vecí v poriadku. Ja len neviem, zdá sa mi, že ani v dobe, ktorú žijem, nie je veľa vecí celkom s kostolným poriadkom. Štartovacie čiary sú všelijako poposúvané, čo je pre ňu veľmi typické. Často ma to potom núti zaťať zuby, obliecť brnenie a a pobiť sa s tým všetkým. Veľmi často ale bojovať aj sám so sebou, či sa naozaj potrebujem každé ráno na seba pozrieť do zrkadla. Veď by to šlo aj jednoduchšie, čo tam po chrbtovej kosti...