Jak sa mi tá škodoradosť vrátila

Autor: Albert Nagy | 22.3.2011 o 8:20 | (upravené 22.3.2011 o 21:04) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1448x

Vraví sa, že najkrajšia radosť je škodoradosť, pretože v nej nie je ani kúsok závisti. No mne sa jedného pekného večera to posmievanie vrátilo aj s úrokmi.

Kamoš si začal prerábať dom. Dostal ho na dedinskom ihrisku, kde sa my - partia chlapcov, hráme na futbalistov. Podmienkou je, že sa bude o ihrisko starať a zabezpečovať niektoré veci potrebné na fungovanie klubu. Prišiel čas tréningu a všetci sme boli zvedaví, ako si to dotyčný zveľaďuje. Samozrejme, ja som sa dával „napredek", veď som z oboru, idem na kontrolu. Ibaže medzi mnou a miestnosťou, kam som sa chcel na tú kontrolu vybrať, bola vykopaná pivnica a nad ňou prehodené dve dosky, slúžiace ako prechod nad ňou. Nuž a Albertko stupil na dosku, tá sa z nepochopiteľných príčin rozkývala, noha sa mu pošmykla a druhou vstúpil do „územia nikoho", ako by Merčiak povedal. Prejavil som sa ako riadny stavbyvedúci. Chalani za mnou ratovali tašku, telefón aj mňa. Najprv sa  velice uisťovali, či som v poriadku a nič sa mi nestalo.

 

Keď som sa ale šokovaný vyštveral na pevninu a vykričal zo seba všetky tie slovíčka na K, P, J a ešte ich aj vyskloňoval do všetkých možných aj nemožných tvarov, začalo sa to. Chalani vidiac, že som ako tak v poriadku spustili hurónsky smiech. „Čo spraveu, videu si to?!" :DDD  „Jáj inžinírko, jasné!"  :D „Napíš blog!" „Mohou si sa hentak vykotiť?!" :DD „Jak padou, jak kabela z vešáku!“ Niektorí páni, mali čo robiť, aby sa udržali na nohách. To ale nebolo všetko. Vojdem do kabíny, tréner (môj druhý apa) vysmiaty jak žolík: „Tu musí byť  vždy volado za debila, ale najlepšé je, keď si za debila ty!"  „Hlavu len na čapicu!" Volaktorí už odpadávali od škodoradosti.

Ľudia, čo ma poznajú vedia, že ja si veľmi rád uťahujem z ostatných. Nebodaj by sa niečo podobné stalo niektorému zo spoluhráčov. Ešte päť tréningov by to mal odo mňa na tanieri. Bol by som strašne vtipný a najšikovnejší na svete. No tak som to teraz za všetky tie výsmechy schytal a teda poriadne poviem vám. Dve noci som sa nevyspal, navyše trieslo som si dokončil tak, že s ním teraz rehabilitujem. Ale zatiaľ tú škodoradosť v sebe utlmovať nebudem. Zasmiať sa z chuti na nešťastí druhých (samozrejme odtiaľ – potiaľ) je niekedy na nezaplatenie a toho sa ja nemienim vzdať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?