Stále nám síce vraveli, že my sme tie posledné silné ročníky, potom sa už nerodilo toľko detí, ale aj tak. Deciek je aj dnes plno, a keby ich je len polovica, to ihrisko by bolo plné minimálne každý druhý deň. V Nitre v Starom meste je tých plôch na športovanie naozaj požehnane. Dokonca ešte aj novopostavené multifunkčné ihrisko s umelou trávou v areáli Tulipánky zíva prázdnotou. Nechcem vyznieť ako dôchodca, ale za „našej éry" by sme ho zodrali asi do roka. Pamätám si, keď nás školník vyháňal zo školského trávnika so slovami: „Po škole tu nemáte čo robiť!" On ho potom pracne ošetroval, inak by sme z toho urobili pieskovisko. A keď niekoho tato vedel v robote pozvárať hokejové bránky? To bolo terno! Hneď sa naťahovala sieť z vrecoviny a hokej sa mastil od nevidím do nevidím. Spomeniem ešte nekonečné prosby adresované rodičom o horský bicykel, potom stretávka v parku na „žabkách" a preteky na drážovský kostolík.
Neviem, či dnešné decká zažívajú niečo podobné, ale keď ich tak pozorujem v tých vyťahaných teplákoch, skôr by som povedal, že žijú niečo úplne iné ako my. Poväčšine ich vidno s telefónom, z ktorého ide strašne tučný rap a zazerajú po človeku, až je to niekedy na facku. Ako jasné, aj ja som si prešiel touto kultúrou. Keď sme chceli urobiť dojem na rovesníčky, dali sme ťažký basket a keď niekto prepašoval „magič" na ihrisko, zahrali sme to na poriadny Brooklyn. Akurát že rovesníčky nám porozoberali starší borci a nám ostali len tie mladšie obdivovatelky, ktoré nás ešte velmi nebrali. Dnes nevidieť ani basket ani futbal a hokej tiež nie. Ihriská zívajú prázdnotou celý rok. Nevidno ani bicyklové partie, akurát z areálu FC Nitra sa ozýva detský krik, prípadne z iných športových klubov, kde si to ešte rodičia ustrážili a svoje ratolesti vedú k športovaniu.
Pravda je možno taká, že deti dnes športujú, ale oveľa profesionálnejšie ako my a potom sa venujú podstatnejším veciam, a že ten harmonogram je tam ovela prísnejší ako za „našich čias". Každopádne, deti dnes nevidno na ihriskách celé dni a to ma ako potenciálneho tatka znepokojuje.
