Dedinské psy

Autor: Albert Nagy | 19.6.2014 o 10:55 | (upravené 19.6.2014 o 11:49) Karma článku: 10,50 | Prečítané:  1822x

To je také parádne plemeno, ktoré ma asi neprestane nikdy udivovať. Ten náš mestský lenivec, ktorého granule, konzervy a maškrty stoja viac ako mesačná splátka hypotéky, vždy vystrihaný na fičúra a rozmaznaný, je oproti nim len slabý odvar.

Naša pani suseda, veľmi milá babička je majiteľkou psa menom Gyöngyi (čítaj Ďenďi). Bývame v dedine, kde sa rozpráva aj maďarsky a Gyöngyi je maďarské ženské meno, ale to neriešte. Toto psisko ma neprestane udivovať asi nikdy. Tak napríklad, dnes v noci o tretej hodine ráno počujem hrmot. Najprv sa zdalo akoby niečo šramotilo na povale, ale nebolo to veru na povale. Gyöngyiho prišiel oslobodiť kamoš, ktorého meno neviem, ale voláme ho Szalayov, lebo je to pes o pár domov ďalej bývajúceho suseda Szalaya. Syn našej pani susedky zaistil časť brány tehlami, aby to Gyöngyi neodtlačil, aby v noci neušiel. No ale jeho najlepší priateľ Szalayov tie tehly porozoberal zvonka a Gyöngyiho oslobodil. Než som sa dostal z postele, rozostrel žalúzie, už boli tí dvaja na ulici. Suseda je z toho psa už nešťastná, lebo ako hovorí, on ujde aj cez kľúčovú dierku.

Jeho špecialitkou je ujsť v nočných hodinách do ulíc a nadránom sa vracať. Samozrejme, že sa nevie vrátiť do dvora, tak stojí pred bránou a zavíja na paničku. Jeho hlas je taký prenikavý, že môžete mať aj stosklo na oknách, nemáte šancu to prespať. Ale panička býva v úplne zadnej izbe a milého Gyöngyiho nepočuje. Neostáva nič iné, len vstať a s vymenovaním všetkých vybraných slov ho prehodiť cez bránu. Asi dva mesiace dozadu bolo počuť v noci strašlivý štekot. Dosť som sa preľakol, susedka má už predsa len dosť rokov, či sa volačo nestalo. Vyletel som von, pozerám a Gyöngyi hlavu strčenú v kríku, papuľu celú krvavú a šteká na ježka. Bránka zamknutá, myslel som, že ho zastrelím. Pred mesiacom so Szalayovým naháňali mačku, tá im zaliezla pod auto a oni na ňu štekali jak blázni na celú ulicu o pol noci.

Raz takto zobrali na výlet susedovho psa z druhej strany. Ten sa prisťahoval z mesta a psa má takého asi ako my. Ale jeho to v dome nebaví, tak ho necháva sem – tam vonku aj cez noc. Títo dvaja borci si ho ale raz zobrali do parády. Zobrali ho na potulky a milý Jackie sa doma neukázal päť dní. Sused to už vzdal, myslel, že ho volačo dotrhalo alebo ho zastrelili poľovníci. Jackie sa, ale vrátil strhaný, hladný, smädný, úplne vyčerpaný. Najedol sa a štyri dni spal. Viac sa už na skusy nevybral.

Život na dedine je parádny, zažijete tu veci, ktoré v meste asi málokedy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?