Ako som napísal môj otec je veľmi zručný a rozumný chlap. Trúfne si asi na všetko a bez neho by sa nám to určite nepodarilo. Navyše pomohli aj priatelia a známi, čo tiež dodalo silu a dobre padlo. Dnes už teda bývame, stálo to kopec síl a nervov, ale tak podarilo sa. Vyžiadalo si to samozrejme aj svoju daň. Zanedbávaní členovia rodiny, najmä teda krstnému synovi Alexkovi som sa minulý rok venoval naozaj málinko, a aj kamoši už majú na mňa hubičky do podkovy. Myslel som, že to neskôr napravím a všetko im to vynahradím, ale asi to tak celkom nebude. Bývať v dome si vyžaduje kopec práce. Len taký krb treba denne vyčistiť, nachystať drevo a prikladať. A keď vám napadá toľko snehu ako minulý týždeň, máte o zábavu postarané. Predstava, že na jar bude treba urobiť drenáž okolo domu, komplet nový plot a upraviť dvor, vo mne vzbudzuje jemne zúfalé pocity. Ten dom je tu ale pre nás, nie my pre neho a asi do toho už nepôjdeme tak po hlave. Máme v podstate pekne, čisto a útulne, kto chce hľadať chyby, nájde si. Nám sa páči takto.
Do obce sme dokonca zaviedli nové móresy. Ako jediní obliekame nášho maltezáka Ivana a venčíme ho po dedine na vodítku. Frajerka dokonca berie na prechádzku aj sáčky. No viete si predstaviť, ako sa miestni popod fúzy usmievajú, keď to vidia. Najviac si ale vieme vychutnať chvíľu, keď si po celom dni sadneme do obývačky, tú osvetľuje len krb, nalejeme si dobrý rizling, tento rok sa nám teda podaril, poviem vám, nakrájame si cibuľku, slaninku, syr... nuž jedna bába, ako my zvykneme hovoriť. Ak teda niekto zvažuje, tak áno, dochádzať denne za prácou je otrava a aj roboty je na dedine kopec, ale máte pokoj a dobrý pocit z vykonanej práce. Za nás teda môžem odporučiť.