Pekná nedeľa, razím si to rovno z kostola v dobrej nálade podať Lotto, lebo veď čo ak by sa na mňa práve chcelo usmiať šťastie a ja nebudem pripravený. Ako som sa tak premotával cez ľudí vychádzajúcich z kostola, kúsok predo mnou som zazrel pani kuchárku z mojej základnej školy. Viem o nej, že nemá práve na ružiach ustlané a život jej priniesol trpké chvíle, ale niekedy keď sme mali spoločnú cestu, väčšinou práve z kostola, sme sa zvykli len tak porozprávať, čo je nové. Rovnako som to plánoval aj teraz. Kopol som trochu do vrtule, nech ju dobehnem a sotva som bol na jej úrovni, spustil som: „Ale dobrý deň mladá pani!" Pani sa obzrela nabok a s plačlivým výrazom mi potichu odpovedala: „Dobrý Albertko!" sklonila tvár na znak, že dneska nie a ja som sa začal cítiť strašne hlúpo, že som na ňu tak hurónsky vyletel a ešte jej možno aj pridal.